5 rád, ako postupovať pri domácej fermentácii zeleniny
Fermentácia zeleniny nie je žiadna prelomová novinka - pochádza ešte z čias, keď naši predkovia nemali chladničky. Vďaka tejto metóde premeníte čerstvú zeleninu na pikantnú a chrumkavú dobrotu plnú zdravia.
Pri fermentovaní sa sacharidy v zelenine menia za pomoci laktobacilov, baktérií mliečneho kvasenia (bez prítomnosti vzduchu) na kyselinu mliečnu, ktorá dodáva zelenine typickú kyslú chuť. Takto upravená zelenina je dôležitým zdrojom vlákniny, ale najmä prírodných probiotík a enzýmov, ktoré zlepšujú trávenie a posilňujú imunitu.
Zatiaľ čo dlhokvasená zelenina, ako je napríklad naša tradičná kyslá kapusta, vydrží aj celú zimu, zelenina, ktorá prejde krátkym, niekoľkodňovým kvasením, je určená na okamžitú konzumáciu. Takáto zelenina nesie tiež názov pickles.
Výhodou tejto “rýchlej” metódy je, že môžete experimentovať s rôznymi druhmi zeleniny, korenia aj dĺžkou kvasenia.
Na nasledujúcich stranách nájdete 5 tipov, ktoré vám pomôžu prípravu rýchlokvasenej zeleniny zvládnuť na jednotku.
1. Ktorá zelenina je vhodná na fermentáciu?
Na fermentáciu sa hodí takmer každá tvrdá zelenina a preto siahnite po tej, ktorú máte najradšej. Vhodná je biela aj červená kapusta, cvikla, cibuľa, kaleráb, brokolica, karfiol, paradajky, šalát, uhorky, reďkovky zelené fazuľky, ale aj mrkva, cuketa či stonkový zeler.
Najlepšie bude, ak siahnete po kvalitnej bio alebo domácej zelenine. Ubezpečte sa, že nezačína na niektorých miestach hniť alebo plesnivieť, poriadne ju očistite a umyte.
2. Čisté poháre sú základ
Aby sa pri kvasení nerozmnožili nepriateľské baktérie, všetky poháre a nádoby, v ktorých budete zeleninu fermentovať, musia byť sterilizované.
Na imunitu aj dobré trávenie
Pri fermentovaní vznikajú dodatočné vitamíny B a C a tráviace enzýmy.
Vitamíny a minerály obsiahnuté v zelenine sa zachovávajú, pretože neprechádzajú varom ani ohrievaním.
Potraviny, ktoré prejdú mliečnym kvasením, majú pozitívny vplyv na črevnú mikroflóru a imunitný systém.
Fermentovaná zelenina pomáha tráveniu bielkovín, škrobov a tukov.
Pri fermentácii zeleniny sa odbúravajú sacharidy a preto obsahuje menej kalórií.
3. Bez soli to nepôjde, koľko jej potrebujete?
Na 1 kg zeleniny budete potrebovať 20 g morskej soli bez jódu (ten bráni množeniu potrebných baktérií). Nepridávajte viac soli “pre istotu”, pretože by sa mohol kvasný proces zastaviť.
Nakrájanú zeleninu premiešajte so soľou, koreninami a bylinkami, a nechajte hodinku odležať, kým pustí šťavu.
4. Ktoré koreniny a bylinky sa hodia?
Podľa druhu zeleniny môžete pridať vhodné koreniny - horčičné semienka, červené korenie, garam masala, gulášové korenie, klinček, rascu, koriander, čili, ale aj bylinky - bazalku, oregano či rozmarín a, samozrejme, strúčiky cesnaku. Ten okrem iného zabraňuje rastu nežiaducich mikroorganizmov.
5. Ako dlho to trvá a kedy poznáte, že je hotová?
Nakrájanú alebo nastrúhanú zeleninu ochutenú korením a bylinkami natlačte do pohára. Zeleninu vkladajte po vrstvách a každú dobre utlačte. Ak zelenina nepustila dostatok šťavy, do pohára prilejte trochu prevarenej a vychladenej vody.
Zelenina musí byť úplne ponorená v soľnom roztoku. Inak sa k nej dostane vzduch a s najväčšou pravdepodobnosťou sa na nej vytvorí pleseň.
Nezabudnite ju zaťažiť. Môžete na to použiť menší zavárací pohár (takisto sterilizovaný), ktorý naplníte vodou či strukovinami alebo tanierik, ktorý zaťažíte kameňom. Nádobu prekryte potravinárskou fóliou. Keďže proces fermentácie sprevádza tvorba peny a bublín, pod pohár radšej dajte tanier, aby mala kam tekutina vytekať.
Zeleninu nechajte kvasiť 4 až 10 dní pri izbovej teplote (ideálna teplota je 18–22 °C). Ak sa s kvasenou zeleninou v pohári už nič nedeje, znamená to, že máte hotovo a môžete si na fermentovanej zelenine pochutnávať.
Pohár uzatvorte viečkom a premiestnite do chladničky. A nezabudnite - z pohára odoberajte fermentovanú zeleninu vždy čistou vidličkou.
Mnohí ľudia s príchodom teplejších dní premýšľajú nad tým, ako si vylepšiť svoju postavu a schudnúť. Jednoducho sa v prvom rade musíte vzdať pečiva. Ak vám však pečivo chýba, môžete vyskúšať falošný chlieb. Recept naň sme našli na sociálnych sieťach.
Na falošný chlieb budeme potrebovať
2 vajíčka
2 PL šupiek zo semienok skorocelu
soľ
korenie
petržlenová vňať
Falošný chlieb si pripravíme nasledovne
Vajíčka si vymiešame spolu so šupkami zo semienok skorocelu.
Pridáme soľ, petržlenovú vňať a korenie. Poprípade môžeme pridať rôzne ďalšie koreniny podľa chuti.
Necháme postáť, aby šupky semienok nasiakli.
Spravíme si bochníky a vypražíme ich na oleji alebo na tuku.
Zdroj: olano.sk
Gašpar už vie ako psychopatoviča a tých štyroch károv korupčníkov dostať do Leopoldova
falcocot> pal do mindze :)
Mal by si sa tešiť, že tí štyria cigáni skončia v base a psychopatovič, najväčší nepriateľ Slovenska, konečne skončí za vlastizradu na šibenici
301 ľudí so praje, na čele s Holinovou a tkačenkom
5 rád, ako postupovať pri domácej fermentácii zeleniny
Fermentácia zeleniny nie je žiadna prelomová novinka - pochádza ešte z čias, keď naši predkovia nemali chladničky. Vďaka tejto metóde premeníte čerstvú zeleninu na pikantnú a chrumkavú dobrotu plnú zdravia.
Pri fermentovaní sa sacharidy v zelenine menia za pomoci laktobacilov, baktérií mliečneho kvasenia (bez prítomnosti vzduchu) na kyselinu mliečnu, ktorá dodáva zelenine typickú kyslú chuť. Takto upravená zelenina je dôležitým zdrojom vlákniny, ale najmä prírodných probiotík a enzýmov, ktoré zlepšujú trávenie a posilňujú imunitu.
Zatiaľ čo dlhokvasená zelenina, ako je napríklad naša tradičná kyslá kapusta, vydrží aj celú zimu, zelenina, ktorá prejde krátkym, niekoľkodňovým kvasením, je určená na okamžitú konzumáciu. Takáto zelenina nesie tiež názov pickles.
Výhodou tejto “rýchlej” metódy je, že môžete experimentovať s rôznymi druhmi zeleniny, korenia aj dĺžkou kvasenia.
Na nasledujúcich stranách nájdete 5 tipov, ktoré vám pomôžu prípravu rýchlokvasenej zeleniny zvládnuť na jednotku.
1. Ktorá zelenina je vhodná na fermentáciu?
Na fermentáciu sa hodí takmer každá tvrdá zelenina a preto siahnite po tej, ktorú máte najradšej. Vhodná je biela aj červená kapusta, cvikla, cibuľa, kaleráb, brokolica, karfiol, paradajky, šalát, uhorky, reďkovky zelené fazuľky, ale aj mrkva, cuketa či stonkový zeler.
Najlepšie bude, ak siahnete po kvalitnej bio alebo domácej zelenine. Ubezpečte sa, že nezačína na niektorých miestach hniť alebo plesnivieť, poriadne ju očistite a umyte.
2. Čisté poháre sú základ
Aby sa pri kvasení nerozmnožili nepriateľské baktérie, všetky poháre a nádoby, v ktorých budete zeleninu fermentovať, musia byť sterilizované.
Na imunitu aj dobré trávenie
Pri fermentovaní vznikajú dodatočné vitamíny B a C a tráviace enzýmy.
Vitamíny a minerály obsiahnuté v zelenine sa zachovávajú, pretože neprechádzajú varom ani ohrievaním.
Potraviny, ktoré prejdú mliečnym kvasením, majú pozitívny vplyv na črevnú mikroflóru a imunitný systém.
Fermentovaná zelenina pomáha tráveniu bielkovín, škrobov a tukov.
Pri fermentácii zeleniny sa odbúravajú sacharidy a preto obsahuje menej kalórií.
3. Bez soli to nepôjde, koľko jej potrebujete?
Na 1 kg zeleniny budete potrebovať 20 g morskej soli bez jódu (ten bráni množeniu potrebných baktérií). Nepridávajte viac soli “pre istotu”, pretože by sa mohol kvasný proces zastaviť.
Nakrájanú zeleninu premiešajte so soľou, koreninami a bylinkami, a nechajte hodinku odležať, kým pustí šťavu.
4. Ktoré koreniny a bylinky sa hodia?
Podľa druhu zeleniny môžete pridať vhodné koreniny - horčičné semienka, červené korenie, garam masala, gulášové korenie, klinček, rascu, koriander, čili, ale aj bylinky - bazalku, oregano či rozmarín a, samozrejme, strúčiky cesnaku. Ten okrem iného zabraňuje rastu nežiaducich mikroorganizmov.
5. Ako dlho to trvá a kedy poznáte, že je hotová?
Nakrájanú alebo nastrúhanú zeleninu ochutenú korením a bylinkami natlačte do pohára. Zeleninu vkladajte po vrstvách a každú dobre utlačte. Ak zelenina nepustila dostatok šťavy, do pohára prilejte trochu prevarenej a vychladenej vody.
Zelenina musí byť úplne ponorená v soľnom roztoku. Inak sa k nej dostane vzduch a s najväčšou pravdepodobnosťou sa na nej vytvorí pleseň.
Nezabudnite ju zaťažiť. Môžete na to použiť menší zavárací pohár (takisto sterilizovaný), ktorý naplníte vodou či strukovinami alebo tanierik, ktorý zaťažíte kameňom. Nádobu prekryte potravinárskou fóliou. Keďže proces fermentácie sprevádza tvorba peny a bublín, pod pohár radšej dajte tanier, aby mala kam tekutina vytekať.
Zeleninu nechajte kvasiť 4 až 10 dní pri izbovej teplote (ideálna teplota je 18–22 °C). Ak sa s kvasenou zeleninou v pohári už nič nedeje, znamená to, že máte hotovo a môžete si na fermentovanej zelenine pochutnávať.
Pohár uzatvorte viečkom a premiestnite do chladničky. A nezabudnite - z pohára odoberajte fermentovanú zeleninu vždy čistou vidličkou.
Falošný chlieb
Mnohí ľudia s príchodom teplejších dní premýšľajú nad tým, ako si vylepšiť svoju postavu a schudnúť. Jednoducho sa v prvom rade musíte vzdať pečiva. Ak vám však pečivo chýba, môžete vyskúšať falošný chlieb. Recept naň sme našli na sociálnych sieťach.
Na falošný chlieb budeme potrebovať
2 vajíčka
2 PL šupiek zo semienok skorocelu
soľ
korenie
petržlenová vňať
Falošný chlieb si pripravíme nasledovne
Vajíčka si vymiešame spolu so šupkami zo semienok skorocelu.
Pridáme soľ, petržlenovú vňať a korenie. Poprípade môžeme pridať rôzne ďalšie koreniny podľa chuti.
Necháme postáť, aby šupky semienok nasiakli.
Spravíme si bochníky a vypražíme ich na oleji alebo na tuku.
to bude nieco, ako mobil za euro :D
Jeden iphone do kazdej rodiny, co iphone bentley
je to v každom plátku, na čo to sem s*r*š